U nás je to tak. Ak sa niekde v revíri a zvlášť v revíri Rady, objaví nejaká ryba vo väčšom množstve, treba na ňu urobiť „pohon“. Nie aby sme si udržali revír, na ktorom si môžeme kedykoľvek zachytať, prípadne si sem – tam nejakú rybu aj privlastniť, nie, my sa vrhneme na zubáče a napcháme s nimi mrazáky, hoci po polroku by som takúto rybu nedal ani nepriateľovi. A navyše, keď vidím desiatky uhynutých podmierečných rýb, ktoré mali iba tú smolu, že zožrali rybku rybárovi, ktorý do nej našil „trojhák“ a následne ho „odborne“ peánom vyoperoval z krvavého hltana úbohej ryby, začínam si klásť otázku : „oplatí sa vôbec klásť hniezda na pomoc reprodukcie zubáča, má zmysel stráviť pri rozvoze plôdika celé hodiny a investovať do výroby rámov a kokosového vlákna ?“ Nie je už čas zastaviť drancovanie jednak malých rybiek a jednak podmierečných rýb, ktoré nám budú chýbať na budúci rok pri prirodzenom nerese ?
informácie rybárskeho hospodára